ČESKÁ UROLOGIE / CZECH UROLOGY – 4 / 2018

273 Ces Urol 2018; 22(4): 266–274 ORIGINÁLNÍ PRÁCE polovica. Ak do úvahy zoberieme aj mieru DNA fragmentácie spermií, kritéria spĺňa len 5 % kli‑ entov. Z hľadiska pozorovaného zvýšenia veku otcovstva existuje veľký záujem o vplyv starnutia na kvalitu spermií, poškodenie ich DNA a objasne‑ nie možnej korelácie medzi týmito parametrami. Poškodenie DNA spermií sa pripisuje rôznym intra- a extrastetikulárnym faktorom. Pravdepodobne najdôležitejší je vplyv reaktívnych druhov kyslíka (ROS), ktoré môžu opäť vznikať vplyvom endo- alebo exogénnych faktorov (napr. nadmerným stresom, súťažnými športmi, zneužívaním alkoholu a drog alebo nikotínom).Jednovláknové zlomy sú priamym dôsledkom oxidačného ataku na spermie, zatiaľ čo dvojvláknové zlomy pravdepodobne vzni‑ kajú pri peroxidácii lipidov, či vplyvom ionizačného žiarenia (9). DNA fragmentácia teda nie je statický parameter. Jej miera sa mení aj s kondíciou mužov, preto sa v súčasnosti diskutuje o vplyve veku či sexuálnej abstinencie na kvalitu spermiogramu. V súčasnosti je k dispozícii niekoľko techník, ktoré hodnotia poškodenie spermií DNA priamo alebo nepriamo vyhodnotením kompakcie sper‑ miových chromatínov. Singh a kol. zistil pomocou kometového testu, že vek muža môže predispo‑ novať k dvojitým reťazcom DNA. Naproti tomu Schmid et al. používajúc rovnakú metódu, uviedli, že vek muža má vplyv len na jednovláknové zlomy, ktoré sú opraviteľné oocytom. Iné štúdie uvádzajú, že vek môže mať vplyv na integritu chromatínu (10). Na našom pracovisku využívame na hodno‑ tenie DNA fragmentácie metódu Halosperm, ktorú považujeme za vhodnú z hľadiska do‑ stupnosti, jednoduchosti a reprodukovateľnosti. Analýzou našej skupiny respondentov sme jedno‑ značný vplyv veku nepotvrdili, môže však ísť o chybu malých čísel. V analýze preto naďalej pokračujeme. Výsledky doterajších zahraničných štúdií sú roz‑ poruplné, jednoznačná korelácia medzi vekom pa‑ cienta a DNA fragmentáciou sa nepotvrdila (10, 11). Podľa odporúčaní WHO, pred analýzou eja‑ kulátu je potrebná sexuálna abstinencia po dobu minimálne 48 hodín, avšak nie dlhšie než sedem dní. Predĺžená sexuálna abstinencia vedie síce k zvýšeniu objemu ejakulátu, koncentrácie spermií a celkového počtu spermií, otázna je ale kvalita. Ukazuje sa, že by kvalita mohla byť ovplyvnená uchovávaním spermií v epididymis a rýchlosťou prenosu spermií, ktorá naopak závisí od frekvencie ejakulácie. Existuje len niekoľko štúdií o vplyve abstinenčného času na pokročilé funkčné para‑ metre spermií, ako je produkcia intracelulárnych reaktívnych kyslíkových foriem (ROS) a integrity DNA; výsledky sa líšia. Niekoľko štúdií uvádza, že skrátenie doby abstinencie viedlo k významnému zníženiu fragmentácie DNA spermií, iné naopak štatistickú významnosť nepotvrdzujú (12, 13). Podiel genetického zaťaženia je u ľudských pohlavných buniek rôzny. Spermie sú dominant‑ né v prínose bodových mutácii, expandovaných jednoduchých tandemových opakovaní a štruk‑ turálnych chromozómových mutácií. Naopak oprava DNA v zygote sa považuje za vlastnosť dedenú po materskej línii, vzhľadom k množ‑ stvu proteínov a mRNA, ktoré poskytuje oocyt. Poškodenie DNA je jedným z najčastejších zásahov, ktoré napadajú všetky druhy buniek. Na obranu sa vyvinula sa komplikovaná molekulárna a bunková odpoveď za účelom nápravy škôd – tzv. DRA (DNA repair activity). Oocyt nie je výnimkou, jeho reparačné schopnosti sú o to dôležitejšie, že poškodenieDNAby sa prenášalo na ďalšiu generáciu vo forme dedičného ochorenia. Reparačné schopnosti oocytov súniekoľko úrovňové a aktivujú sa v každej fáze vývoja od em‑ bryonálnej až popre‑ovulačnú fázu vývoja oocytu. Pri ovulácii vystupuje oocyt z profázy prvéhomeiotické‑ hodelenia, vstupuje dodruhéhomeiotickéhodelenia, počas tohto procesu sú reparačné schopnosti bunky obmedzené až do počiatočných štádií embryonálne‑ ho vývoja. Reparačnémechanizmy oocytu sú schop‑ né opraviť DNA spermie v niekoľkých krokoch, záleží od typu poškodenia či zlomu DNA (14). Reparačná schopnosť oocytu sa teda môže prejaviť na úspešnosti metód asistovanej repro‑ dukcie. K takýmto názorom sme dospeli aj ana‑ lýzou nášho súboru, kde sa jednoznačný vplyv andrologického faktora na úspešnosť asistovanej reprodukcie nepotvrdil. V budúcnosti sa plánujeme bližšie zamerať na korelácie patológii spermiogramu a životného štý‑ lu, BMI mužov, taktiež hladiny vitamínu D v súvis‑ losti s mužskou subertilitou až neplodnosťou.